Tajuplný názov Biele Karpaty navodzuje atmosféru niečoho bieleho, čistého a nedotknutého. Okolie Vršatca bolo vždy dostupné pre mešťanov z Dubnice a Trenčína. Dostupné, ale zároveň stratené hlboko v pohraničných lesoch medzi Moravou a Slovenskom. V Bohuniciach nad Váhom, malej dedine v podhorí mohutných Vršateckých Bradiel stávala malebná kúria. Čo nezničil čas, dokonali vandali. Všetci sme so zatajeným dychom čakali, kedy sa zrúti. Nestalo sa.V dnešnej "ničiteľskej "dobe sa stal malý - veľký zázrak. Toľko zatracované eurofondy konečne nestratili údernosť a trafili ako blesk z jasného neba do čierneho. Kúria vstala z mŕtvych... Je medzi nami akési duchovné spojenie. V deň, keď som sa stala kurátorkou a správkyňou tejto Perly Považia som zistila, že na kĺúči, ktorým tento architektonický neogotický skvost otváram je vyrazené číslo "náhodou zhodné s dátumom môjho narodenia. Pekná symbolika. Numerológovia by sa potešili a alchýmia funguje. Duchovia Mednyanských ma svojsky pozdravujú každý deň. Fotobunky púšťajú vodu samé od seba, počuť kroky na podlahách. Ako dieťa som milovala knihu od Alojza Mednyanského - Malebná cesta dolu Váhom. Netušiac, že sa stanem súčasťou pokračovania rodinnej tradície Mednyanských, teraz budem pozývať na malebnú cestu k Mednyanským do Bohuníc ja. Som rada, že mám svoje zámocké strašidlá. Veď nášmu kraju na pravej strane Váhu sa nenadarmo hovorí Bosoráky. Pozývam vás na zámockú prehliadku v duchu starých dobrých časov. Buďte srdečne vítaní. Budeme radi ak k nám zavítate aj osobne a dovolíte mi rozprávať vám príbehy a osudy, ktoré už dávno zavial čas...

S úctou Mgr. Dana Vlčková DiS Art - kurátorka zbierok